No takže všetci by chceli vedieť, aká bola tá ospevovaná mestská hra…Tak ja vám to teda porozprávam, ako to celé prebiehalo:)…       Mali sme sa stretávať o pol piatej na Zochovej, ale keď som prišla ja chvíľu pred pol, bola tam akurát Timi a jej sestra Veronika. Po čakaní, ktoré bolo celkom dlhé, sme začali. Zvyšní ľudia, ktorí ešte neprišli (čiže Annamária a Ľuba so Zajom), sa mali ozvať vedúcim skupín. Boli sme rozdelení takto:

skupina č.1-Jano Bán, Ferdy, Winnie
skupina č.2-Miška,Magda,Annamária(Miškina „priateľka na telefóne“, ktorá to trochu nestíhala, ináč naša spolužiačka, neskôr sa dokonca zistilo, že ju pozná aj Timi, lebo chodia k jednej učitelke na hudobnú)
skupina č.3-Brčo,Iťa,Betka
skupina č.4-Surikatky(Double, Peťa, Kika, Luba, Zajo)

     Keď sme sa rozdelili, dostali sme papier s úlohami a Timi nám povedala pokyny. Zneli asi tak, že máme dostať jedno slovo a keď ho zistíme, máme prísť do Artfora, kde uvidíme, čo ďalej. Dostali sme aj dobre mienenú radu, že máme začať od začiatku. Ako sa neskôr ukázalo(teda aspoň našej skupine:)),bol to naozaj dobrý nápad.
     Na začiatku papiera bola napísaná internetová adresa(dáka že enigma…) a písmená ktoré nedávali zmysel, pod tým boli 2 mestá, ktoré sme mali podľa indícií zistiť a na spodku boli úlohy. Ku každej úlohe boli napísané písmená a keď sme úlohu rozlúštili, dostali sme k písmenu číslo. My sme sa rozhodli, že začneme úlohami a až potom si zistíme, čo znamenajú písmená na začiatku.

     Prvá úloha znela, že máme zistiť číslo domu reštaurácie, ktorá je na Hurbanovom námestí. Ale v našej skupine nastal problém- nikto nevedel, kde je dané námestie. Všetci sme boli Bratislavčania, trocha hanba, ale no čo už. Nabehli sme k mape, ale celkom dlho nám trvalo, kým sme Hurbanovo námestie našli, lebo bolo iba na zväčšenine… Keď sme sa konečne dozvedeli, kde teda leží, rýchlo sme sa tam rozbehli.
     Pokračovali sme na informácie, kde sme si zobrali mapu, na ktorej sme mali zistiť, aké číslo má stará radnica. Boli sme neďaleko Radničky a keďže ďalšia z úloh znela, koľko postihnutých ľudí tam práve teraz pracuje, vybrali sme sa tam. Po ceste Jano zháňal ďalšiu z úloh – dostali sme úryvok z textu pesničky od Živých kvetov a mali sme zistiť, aké poradové číslo má pesnička na albume. A tak Jano obvolával známych počúvajúcich túto skupinu:). Ďalej nás cesta zaviedla k Tescu, kde sme mali zistiť jedno z čísel na kameni pred ním.

     Chýbala nám už iba jedna úloha, zistiť časy, koľko to trvá niektorým autobusom/trolejbusom z jednej konkrétnej zastávky na druhú. Povedali sme si, že to si zistíme na internete, a tak sme sa vybrali do internetovej kaviarne na Obchodnej. Keď sme zadali do „prekladača“ enigmy písmená, čo boli na začiatku, vyšlo nám: vzdialenost miest od Bratislavy tvori sestmiestnu ciselsu sifgp. Domysleli sme si, že to má byť asi číselnú šifru a plní elánu, že tam nám povedia, čo ďalej, sme sa vybrali do Artfora.
     Keď sme tam prišli, pýtali sme si pri pokladni pokyny. No teta sa tvárila, ako keby sme spadli z Marsu. Išla sa spýtať dozadu a po chvíli prišiel jej kolega, ktorý nám dal papierik, na ktorom bolo napísané: BODKA JE U POTKANA. Nechápavo sme sa na seba pozreli. Čo ďalej? No hneď sme dostali vysvetlenie. Potkan je vraj človek, ktorý pracuje v hudobnom oddelení. A tak sme išli za Potkanom, kde nás čakala sladká odmena. Celí šťastní sme volali Timi, že sme to prví zvládli. Sľúbila nám, že sa s nami stretne v meste, neďaleko Michalskej brány.

     Prišli sme k nej a opýtali sme sa, že čo máme teda robiť s tými číslami a písmenami (medzi časom nám akosi vypadlo, že sme mali poskladať slovo:)). Timi nám povedala, že veď to sú predsa vzdialenosti a Winnie si spomenula, že pod Michalskou bránou je taká zaujímavá ružica, kde sú vzdialenosti miest od Bratislavy. Tak sme tam išli, že to teda dodatočne rozlúštime.
     Po vyjasnení si toho, že hlavné mesto kresťanstva nie je Jeruzalem, ale Rím, sme konečne dostali tak dlho hľadané slovo – advent. Keďže sme už v Artfore boli a bodku sme dostali, rozišli sme sa. Podľa toho, čo som sa rozprávala s ľuďmi z iných skupín, tiež to prebiehalo celkom zaujímavo(napríklad taká Miška stretla ďalšieho nášho spolužiaka, ktorý jej veľmi rád pomohol, veď kto by nepomohol Miške, však:)). Nakoniec sa ale všetci šťastne dostali aj k slovu, aj k Potkanovi a aj k bodke, a tak si myslím, že hra bola vysoko úspešná.
     Aj keď to možno z môjho opisu až tak nevyzerá, lebo nie som dokonalý rozprávač, užili sme si kopec srandy a zábavy a niektorí aj spoznali nových ľudí (teda ja osobne Jana Bána). Som Timi veľmi vďačná, že vymyslela niečo na pobavenie ostatných a že aj keď by sa do budúcna dali ešte niektoré veci dotiahnuť, na výkon jedného človeka to bolo super. Takže Timi patrí určite jedno veľké ĎAKUJEM. A tiež je super, že sa zúčastnilo toľko ľudí. Mne osobne sa to celé páčilo. Takže toľko o skvelej mestskej hre, o chvíľu bude na nete možno aj zopár fotiek:)

                          Ferdy