Odbila desiata minúta po štvrtej, keď sa naša malá, no aj tak dobre naladená skupinka roverov zišla na hlavnej autobusovej stanici. Už aj v tom hojnom, po troch kusoch sme sa vydali na cestu do dediny menom Kuchyňa. Cesta autobusom trvala približne hodinu, za túto chvíľu sme dokázali prebrať veľa tém, a či už to bola škola, rozhovor o komplikovanej geometrii a o nám všetkým známej elipse, až po anime. Z autobusu sme vystúpili pred miestnym kostolom, odtiaľ sme sa už museli vydať po zelenej značke.

V tejto malebnej dedinke je ale veľmi dôležité aby ste vedeli zdraviť okoloidúcich, sami sme sa mali možnosť informovať o tejto skutočnosti na vlastnej koži, keď nás na to upozornil jeden okoloidúci občan, nezastavilo ho ani to že popri tom telefonoval . A okrem tejto skutočnosti je tu ešte ďalšia veľmi zaujímavá vec, po tejto malej dedinke sa k vám dokonca môže pripojiť jeden štvornohý miláčik, ktorý sa vami samozrejme pôjde len po koniec cesty k tejto dedine.

Naša cesta sa tým ale zďaleka neskončila , náš príbytok, v ktorom sme mali prečkať už pomaly blížiacu sa zimu, tento domček sa vyznačoval svojou originalitou, kedže jeho podstata bola vytvorená pomocou len prírodných materiálov. Majteľ nám jasne povedal, že táto chatka sa nachádza za zázvorou , kde už nie sú žiadne iné chatky . Samozrejme že nám táto veľmi jasná správa, nebola úplne jasná, kedže sme si nadišli o niekoľko kilometrov naviac. Neskôr sme aj mali menšiu hru s názvom nájdi signál, v tejto hre som samozrejme vyhral jendoznačne ja. Po tom ako sme sa dostali k tej chatke ktorú sme už predtím mali po našej pravej strane a sme sa tam teda udomácnili. Potom však už nasledoval boj o prežitie kde sme si museli vytvoriť zbrane pomocou vlastných zubov! Museli sme si pomocou mrkvy vytvoriť, čo najúčinnejšiu zbraň proti zombíkom , Ančo si vytvoril nejakú strelnú zbraň , Peťo si vytvoril zbraň podobnú motorovej píľke, a ja ako milovník mečov som si samozrejme nemohol urobiť nič iné ako len menšiu dýku. Po tejto hre sme si museli urobiť zásobu potravín a kedže zombíkovia sa pomaly približovali, tak sme sa museli rýchlo poponáhľať a nájsť všetky potraviny a pomôcky, vďaka ktorým by sme ich vedeli otvoriť . Mali sme na to len jednu minútu, ale naštastie sa nám podarilo práve včas, keď sa už veľká tlupa zombíkov pomaly približovala do miestnosti, v ktorej sme sa nachádzali.

Po tomto vzrušujúcom momente sme si museli aj túto našu potravu. To bola už ďalšia disciplína, v ktorej sme sa naučili rôzne techniky otvárania plechoviek pomocou lyžičky, či dokonca šúchanie plechovky o zem. A potom sme sa snažili si uvariť cestoviny na prírodnom ohni, no kvôli nepriaznivému počasiu sme sa radšej rozhodli pre pohodlné domáce spracovanie. Následne po tejto večere výdatnej sme si zahrali ešte nejaké stolné hry a potom už len ísť do našich teplučkých spacákov . 🙂