Opäť na Korlátku

Po takmer roku sme sa zasa vybrali na „našu“ viac alebo menej obľúbenú zrúcaninu hradu Korlátka.
Tento krát sa náš zbor zišiel trocha v oklieštenej zostave, ale našťastie nám prišli pomôcť skauti a skautky z 80. zboru z Piešťan. Keďže každá baba v zbore „dačo“ mala, tak sme sa v piatok zišli na stanici len samí chalani. V Trnave sme sa stretli so skautmi z Piešťan, ktorý nám budú s Korlátkom pomáhať a časom ho možno od nás aj prevezmú. Nasledovala pre nás už veľmi známa cesta, keďže sme ju absolvovali tuším už šiesty krát. Po ceste sme zašli do krčmy na kofolu a zložili sme sa v kulturáku. Spočiatku sa nič nedialo, ale postupne sa toho ujal Chamo a zahrali sme sa nejaké spoznávacie hry a samozrejme nemohli chýbať klasické zvieratká… Okolo polnoci zaliezli konečne všetci do spacákov a postupne zaspali.
V sobotu ráno sme sa postupne naraňajkovali a okolo desiatej sa vybrali k hradu. Tam na nás čakal vypílený „les“, ktorý sme mali spracovať a ponosiť na kopy, ktoré budeme na jeseň páliť. Robota išla od ruky tak sme s väčšinou boli už okolo obeda hotový. Asi tak o jednej sme si dali obedňajšiu prestávku a po nej sme pokračovali zasa v robote… Ostávalo ponosiť posledných pár veľkých driev a pozbierať smeti. Ako sa blížil záver a chceli sme to mať už za sebou, smoliarovi Svákovi sa stal úraz. Spravil kotrmelec, padol na hlavu a rozbil si ju. A tak s ním musel Pajo do Trnavy na pohotovosť… Byť Svákovou mamou, tak ho už ani z domu nepustím. 🙂
Po robote sme si zahrali frisbee na lúke pri vrtulách, večer sa znovu zahrali nejaké hry a potom sa šlo už do hajan.
V nedeľu sme šli už len do kostola, upratali kulturák a nakoniec sa všetci rozišli domov….

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *