Ako sa roveri besnili

Ďalšia zo série celobratislavských roverských akcií pod Chamovou záštitou.

Tak teda príjemné čítanie… Kde bolo tam bolo, tu sa vám ráno zobudím a spomeniem si – jéé, nejdem do školy, ale na Besnú Žabu! Celom príjemné prebudenie.
Ráno som aj s Amigom vypadla z Blavy, namierené do Osrblia. Išli sme ako „predvoj“ – prebrať chatu od horára, pripraviť chatu, zakúriť, narúbať drevo. Chata to slušná, veľká pôvodne pre dvanástich, ale skautov by sa tam zmestilo aj 50. Spravili sme si pekný ohník v krbe a očakávali prvých prichodiacich. Tí došli až neskoro večer. Nakoniec sa nás nazbieralo v priebehu dvoch dní asi dvadsať, všetko ľudia z 13., 113., a 47. zboru, čiže samá Petržalka. Tak napríklad od náš ja, Maca, Zuzoška, Lukáš, Chamurapi.
V prvý večer sme už toho veľa nenarobili, šli sme hneď do postieľky… Zaspávali sme v teplúčku pri praskaní dreva. Ráno sme sa zobudili pri zvuku rádia, čo bolo celkom príjemné a pár dobrých ľudí nám dokonca už pripravili chleby s cesnakovou nátierkou. S kľudným svedomím som sa najedla (veď nikto nikomu nebude vyčítať pach z úst, keďže sme v tom všetci:) Ranná rada sa dohodla, že sa pôjde hneď na výlet na Hrb a na Vepor. Vzali sme snežnice a vyrazili. Asi po pol hodine nosenia snežníc na batohu a v rukách sme si ich konečne navliekli a trochu nad tým pomaturovali, lebo ono to nie je až také jednoduché, ako sa zdá. Pozrite si fotky na nete, vyzeráme ako kačky s veľkými plutvami. Snehu bolo tak pomenej, takže sa dalo chodiť aj bez snežníc, ale niektorí sa ich aj tak nevzdali. A tak sme šli a šli, no a šli sme akosi pridlho a z troch hodín chôdze bolo zrazu päť. Ja som si so Zuzoškou po ceste opakovala názvy rastliniek a hub, keďže sme to mali ešte čerstvé zo skúšky. Na Vepore sme sa najedli, posilnili sme sa Chamovou horkou čokoládou a pustili sme sa skratkou cez les dole kopcom, čo bolo dosť zaujímavé v tom snehu – hlavne chalani sa vyžívali s „srnkovaní“ (pre neznalcov – cikcakovitý beh dole kopcom vo vysokom snehu napodobňujúc srnku). Asi sme sa tesne minuli so zobudeným medveďom, lebo stopy, čo sme videli, boli celkom čerstvé. A tak sa rozpútala debata, čo by bolo, keby medveď…
Dolu na chate sme boli za chvíľočku. Lukáš aj s personálom (Maca, Zuzoš a Janka) navarili výborný cestovinový šalát a my ostatní sme si zahrali osobnosti. Večer ešte fičal tradičný Bang a trochu netradičné Pexeso.
V sobotu doobeda sme hromadne vyrábali sane a snežnice. Kubo Vyšňovec spravil fakt krásne sane z dreva, len škoda, že sa pri prvom pokuse ich použiť, rozpadli. Ďalšie sane, trochu netradičné vyrobené z ihlič. halúzok a igelitu nakoniec vydržali aj dvoch ľudí.
Smajlík na tie sane určite nezabudne do konca života – ale prežila:) Ja, Zuzoš a Amigo sme to išli v ten deň vyskúšať s bežkami – hore to bola pohodička, no dole zabijak – dosť zľadovatelé.
Napapali sme sa fazuľovej polievky, hrali nejaké hry a tak sme si to skrátka užívali.A ešte sme si pekne zaspomínali na Macku:) Joj, a skoro by som zabudla na Zuzoškine narodeniny. Zaželali sme jej to naj, samozrejme nechýbala torta, sviečka, sfukovanie, slzy…(ale nie, to zas nie:) Večer sme si dali taký teplý chutný nápoj (a niekto rozhadzoval rukami a zhadzoval termosky…:) a šli sme buvinkať.
A v deň odchodu? No, klasické balenie, upratovanie chaty a ešte aj nejaké tie Zvieratká a pod.
Všetci odišli, chata ostáva prázdna. Štyri dni bez školy, práce, s kamarátmi, bláznenie v snehu, smiech a zábava. O rok si to veľmi rada zopakujem a myslím, že nie som sama.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *