SKAUTSKÉ VIANOCE 2005

Tento rok boli skautské Vianoce niečím netypické. Aj tým, že darčeky nám nepriniesol Ježiško, ale hlavne tým, že sme neoslavovali na Kačíne. Tohtoročné Vianoce sme oslávili 17. – 18. teho Decembra na Chate u Miloša. Stretli sme sa v sobotu ráno na Mlynských nivách. Samozrejme, nedošli sme tam všetci. Tí luxusnejší sa odviezli hore autom. Na Mlynské došli najmä mladší členovia nášho 13. zboru a niekto, kto by bol za nich zodpovedný:-):-):-). Cesta autobusom nemohla byť ani zábavnejšia a kratšia. Ale tí pri Vajcošovi sa mali chvíľu celkom dobre, lebo ich zahŕňal takými malými čokoládkami.:-) Ale netrvalo to dlho, lebo sa mu rýchlo minuli. 🙁 Keď sme konečne vystúpili z busu, tak sme ani netušili, kam máme ísť, tak sme museli zavolať luxusnejšej časti zboru. Odbočiek tam bolo celkom dosť, tak cesta bola celkom zaujímavá.
Chata na prvý pohľad vyzerala celkom o.k. hlavné bolo to, že bola aj teplá. Keď sme sa privítali s luxusnými, tak sme si hneď išli obsadiť izbu, aby sme nemuseli spať v tej druhej chate (neskôr sme to aj podaktorí oľutovali) :-). A nasledovali tie menšie hry, ktoré k Vianociam neodmysliteľne patria…..
Potom bolo chvíľu voľno a išlo sa von sánkovať na nejaký svah. Cestou sme vyzdvihli Timi, ktorá došla trochu neskôr. Cestou na svah sa mladšia časť zboru veľmi bavila na tom, keď niekoho trafila snehová guľa… Malé deti si zamilovali hlavne Tomáša, ktorí im poslúžil ako záprahový pejsek. 🙂 Na svahu sme strávili celkom dosť času. Teda, veľmi veľa času. Až nám bola aj zima. To ale asi nevadilo chalanom, ktorí museli každého vyváľať v snehu… HA HA HA!!!
Na chate sme sa osušili a trochu si oddýchli. Nasledoval ďalší program. Risk a jedna hra po družstvách. Medzitým ešte prišli ropušky. No tak dobre. Tomáš ich vyzdvihol. 🙂 Po dlhšej chvíľke sme sa všetci zišli v ,,spoločenskej“ miestnosti, aby nám Chamurapi mohol porozprávať jeden príbeh o Julenissenovi….( nikto nevie, ako sa volal 🙂 ). Ale Chamove rozprávanie bolo také akčné, že sa nemohlo stať, že by niekto zaspal… Po chvíli sme počuli už zvonček a išli za svetielkom. Cestou hore kopcom za darčekmi sme si prečítali dajaké myšlienky… Hore na nás čakal už Julenissen……, ktorý chcel, aby sme mu zaspievali nejakú koledu. A po kolede prišiel čas na darčeky. Niekto si ale dal do krabice darčeky sám sebe, lebo ich dostal strašne veľa. Nechcem menovať, ale je to človek ženského pohlavia, križiačka…Ešte neviete? Keď sme prišli na chatu, začalo sa otváranie darčekov. Potom nasledovali scénky a družinové darčeky. A viete čo chýbalo? Ankety. No čo už. Potom už bol individuálny program. Niektorí ostali v ,,spoločenskej“ miestnosti a ostatní išli do izieb. Tak to je asi tak všetko o sobote.
Nedeľu už popisovať nebudem, lebo nič zaujímavé sa nestalo. Tak dúfam, že sa vám páčilo a ak ne, tak sa sťažujte šéfredaktorovi. Tak papiky a majte sa viete ako. No požehnanúčko predsa. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *