Na Orave spadol meteorit. Prvá informácia, ktorú sme dostali po nastúpení  do vlaku, bola práve táto.  Ňou sa totiž začala táborová hra nášho Zimného tábora, počas ktorej sme sa z každodenného bratislavského života zrazu dostali do života slovenských, ruských a amerických vedcov. Tí sa len pretekali  v tom, kto ako prvý získa a zanalyzuje kusy meteoritu, dopadnutého neďaleko oravskej dedinky menom  Brezovica…

Samozrejme, vedci bez poriadneho výcviku toho v zimnej zasneženej krajine veľa nezvládnu, a aký iný prostriedok je v takejto situácii vhodnejší na prepravu ako bežky? Hneď na druhý deň sme sa preto vybrali na kopec za dedinou, aby sme si natrénovali výstup, zjazd a rôzne iné finty na bežkách.

Večerný program bol tiež dôležitý – nácvik prvej pomoci. Práve v zimnej krajine by človek nemal zabúdať na ošetrovateľské základy a prenosnú lekárničku. Po hravom začiatku sa nakoniec na každého dostala nejaká tá vymyslená rana či ranka, ktorú mohol ošetriť, takže sa niektorým podarilo získať odborku prvá pomoc.

Po úspešnom výcviku sme potom na ďalší deň uskutočnili bežkový výlet v honbe za meteoritom. Výlet bol vcelku náročný, keďže sme počas neho museli plniť rôzne úlohy – okrem iného ošetriť „zraneného“  či „podchladeného“ kamaráta, čím sme si precvičili prvú pomoc z predchádzajúceho dňa.
Bohužiaľ, jedna časť výletníkov sa trochu šuchtala a nestihla autobus, a keďže v ten večer už do Brezovice žiadny iný autobus nešiel, užili sme si po výlete ešte 5 km prechádzku z Trstenej až do našej chaty v Brezovici.  Ešte že nám na cestu svietil mesiac v splne a krásna hviezdna obloha. 🙂

Ďalší deň bol oddychový, a tak sme sa vybrali na prehliadku Oravského zámku. Počas prehliadky mala každá skupina výskumníkov za úlohu čo najlepšie počúvať a podrobne sa zaujímať o vystavené exempláre, ktoré boli veľmi rôznorodé. Okrem rôznych mučiarenských predmetov, dobových krojov, nábytku či vypchatých zverov, ktoré sa pohybujú v okolitých lesoch bola najväčšou atrakciou veľká skriňa, v ktorej sa podľa sprievodkyne ukrývali milenci pred žiarlivými manželmi hradných dám.
Večer v chate potom nasledoval kvíz, ktorý nás preskúšal z vedomostí nadobudnutých počas prehliadky. Okrem iného si každá skupina vrátane vedúcich pripravila vtipné scénky na rôzne témy, čím sme pekne strávený deň zakončili.

Náš tábor sa pomaly blížil ku koncu, no vedcom sa ešte stále nepodarilo získať vzácny meteorit, a tak sa museli znova vybrať do terénu. Miestami po kolená sa zabárajúc do snehu sa nám podaril výstup na neďaleký kopec, na ktorom bola rozhľadňa.  Tú sme použili ako kulisu a v našej hre sa z nej stal vysielač, takže časť skupiny hore musela odvysielať pomocou vysielačiek správu zvyšným členom, ktorí sa nachádzali dole. Takto skupiny získali GPS – súradnice, na ktorých sa nachádzal meteorit.

Po návrate z výletu a sýtej večeri  nasledovala nočná hra, ktorá bola poslednou etapou v hľadaní meteoritu. Víťazná skupina odolala všetkým nástrahám nočného lesa a s pýchou si z neho vyniesla hľadanú korisť – meteorit (skrinku s pamätnými listami a zopár sladkými maškrtami).

Nasledujúci deň nás už čakalo len balenie a cesta domov. Myslím si, že tohtoročný tábor sa naozaj vydaril a vďaka všetkým účastníkom aj vedúcim sme spolu mohli prežiť krásny týždeň v oravskej prírode. Za to patrí všetkým jedno veľké ĎAKUJEM!

Ferdy

Zimný tábor 13. zboru skautov sa konal aj vďaka štedrej podpore magistrátu hlavného mesta SR – Bratislavy