Dievčenská 3D po stopách Roya

Po celotýždňovom netrpezlivom očakávaní konečne nastal deň D. Odchod na dievčenskú trojdňovku…
V hojnom počte 16 Divokých mustangov sme sa stretli v piatok 30. marca o 15.00 na Hlavnej stanici. Do Piešťan nám cesta ubiehala celkom rýchlo, ale na (ne)šťastie mal vlak meškanie a tak sme nestihli autobus do Krajného. Ďalší nám išiel až o 2 hodiny, tak sme sa vybrali zatiaľ na neďaleké ihrisko. Ani by ste neverili, ako sa dá vyblázniť na takom malom ihrisku… Hojdačky, kolotoč, preliezačky a do toho Martinka hrala na gitare… Takmer mi bolo ľúto, keď sme museli ísť na autobus…
Na chatu sme prišli za tmy a boli sme strašne rady, že sme tam… Ako naschvál museli vypadnúť poistky, a tak Katka išla zavolať nejakého suseda, aby to opravili. Kým Katka s tým susedom opravovali poistky, baby si išli niekam na dvor prečítať príbeh o Royovi, od ktorého sa mal odvíjať celý program. asi po hodine sa podarilo opraviť poistky a my sme mali konečne opäť svetlo.
V sobotu sme sa zobudili do krásneho slnečného rána. No komu by sa nechcelo ísť na výlet? Po raňajkách sme si zbalili všetky potrebné veci, jedlo a pitie do ruksakov a hor sa na Mohylu!
V lese sme natrafili na bunker, v kaluži sme objavili žabie vajíčka, žabu (tuším to bol skokan) a nejakého bezstavovca. Pri altánku na rázcestí sme si urobili desiatovú prestávku zahrali sme sa Martinkinu súťažnú hru. Potom sme pokračovali opäť v ceste na Mohylu, no cestou sme natrafili na kmene stromov a niektoré dievčatká už opäť pocítili hlad vo svojom brušku, tak sme sa rozhodli, že sa naobedujeme. Potom sme sa zahrali hru s číslami, šlengo, trošku sme si oddýchli na slniečku a pobrali sme sa naspäť. Náš výlet na Mohylu nevyšiel…
Na spiatočnej ceste sme odlievali stopy divej zvery a na lesnej cestičke hľadali, čo tam nepatrí alebo patrí, ale za normálnych okolností by to tam byť nemalo… Cestou na chatu sme si hľadali vhodné palice na večerné opekanie. Na chatu sme došli o trošku neskôr, ako sme predpokladali, preto sme takmer hneď išli na záhradu opekať špekáčiky, slaninku, jabĺčka, chlebíčky a iné dobroty. Keďže náš oddiel oslávil 25. marca svoje 14. narodeniny, vybrali sme sa po tme po sviečkovej cestičke za našou vlajkou a sviečkami vysvietenému číslu 23. Tatra nám povedala zopár pekných slov o histórii nášho oddielu a po krátkom zamyslení sme sa opäť vybrali do chaty. Večer Andrejka a Martinka hrali ešte chvíľu na gitarách a potom sme sa vybrali do ríše snov.
Ráno bolo krásne ako v predchádzajúci deň. Doobeda sme sa stihli ísť zahrať a zasúťažiť si na neďalekú lúku. Keď sme sa naobedovali, pochutili sme si na smotanovej torte, ktorú „napiekla“ Katka v sobotu, kým sme my boli na výlete.. Bola fakt že dobrá. Nakoniec ešte záverečné vyhodnotenie celotrojdňovkovej hry, ktorú vyhrala Timinka (naša nová Roy-ka) a potom nadišla najhoršia chvíľa – balenie a upratovanie.. To je vždy také smutné, keď musíme odísť od niekade, kde nám bolo tak dobre…
Záverečné foto pred chatou a potom rýchlo na autobus. Cesta autobusom a vlakom nám ubehla veľmi rýchlo. Na stanici v Bratislave čakalo na svoje deti zopár rodičov. Medzi čakajúcimi bola aj Černoško, ktorá v tej dobe mala byť ešte v Anglicku.. Bolo to veľmi milé prekvapenie ju tam vidieť a zvítať sa s ňou.
I keď sme na tejto trojdňovke stihli urobiť veľmi málo z toho, čo sme si naplánovali, nemala som pocit, že by boli v programe nejaké medzery. Bola to asi jediná 3D, na ktorej sme nerobili žiadne dielničky, ale i tak neľutujem, že som strávila taký super víkend s takými úžasnými slečnami.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *