(Hľadá sa Nemo pri Malom Draždiaku 2.10.2004)
Nadišlo krásne jesenné a ešte k tomu sobotné ráno. No a nesmiem zabudnúť, že pre niektorých z nás to bolo i ráno dlho pripravované a očakávané..
V to ráno na lúčke pri malom Draždiaku , ktorá je vlastne dosť blízko Petržalským panelákom a zároveň odklonená a uzavretá malým lesíkom, stál zelenučký hangár a okolo pobehovali bytosti v zelených košeliach a hnedých šatkách. A nebol to nik iní, ako my, skalní členovia 13. skautského zboru, plní nadšenia a odhodlania urobiť tento deň, čo najzaujímavejším a najpríťažlivejším pre deti (potencionálnych nováčikov). Po príchode na lúku sa ocitli všetci – deti i rodičia v krajine rybky Nema. Privítali ich Tatra a Sváko. Potom sa ako prvé zastavili u Soletky a Katky, kde vyfásli kartičku podľa ktorej mohli postupovať po jednotlivých úlohách, stanovištiach a dielňach, ktoré boli všade dookola. Tiež si tu mohli pozrieť kroniky, prečítať a poinformovať sa čo to skauting je a čo zač sme vlastne my. Ako som si všimla kronikami a časopismi si listovali najmä rodičia. Slniečko sa nakoniec tak rozohrialo, že sa dalo voľne polihovať po lúke aj s Tresko-pleskom, či Skautom v ruke:)
Deti ale nelenili a hybaj ho, vyskúšať si zaujímavé aktivity a tu i tam sa pridal i niektorí akční a tvoriví rodič. 1.Pri modelovaní z nevšedného farebného cesta sa ich ujala Keya, 2.Maťa a Andra upútali pozornosť s lasom, 3.Bola možnosť počlnkovať sa vo vodách Malého Draždiaku, kde ich sprevádzal Jano a Matúš, 4.Pri kreatívnych dielňach, výrobe z plieškov a hliny ich inšpirovali Ľubka, Maca, Ove a Double, 5.Zastrielať si z luku ako indiáni, mohli pri Kerovi a Kubovi, 6.A presnú mušku si overili aj s Luciou a Jajom streľbou zo vzduchovky, 7.Dominika, Maťka a Niki ich zasvätili do pravidiel našej obľúbenej hry Ringa a 9.svoju pružnosť a odvahu mohli ukázať zachytení v sedačke, šplhajúc sa na vratkom lane medzi stromami, kde na ich bezpečnosť dohliadal Haluz, Pajo a Kubo-Junior. Za zapojenie sa do ktorejkoľvek z týchto činností deti získali zlaté kamienky, za ktoré mohli vykšeftovať niečo dobré ba až výborné v bufete u Nema. Elza, Vĺča a Lukáš tu ponúkali všakovaké koláčiky a keksíky a cukríky od výmyslu sveta, malinovky, čaj a za 4 zlatinky lístok do tomboly. Keď si vyskúšali viaceré aktivity u Soletky a Katky sa preukázali lístočkom a dostali krásnu papierovú rybu, každú originálneho tvaru a farby. Na plátne medzi stromami sa týčila, akoby na modrej vode, kokosová palma a pod ňou čochvíľa pribudla jedna z týchto originálnych rybiek, keď ju tam šikovné deti zavesili. Jedna rybenka však stále chýbala…

O druhej hodine popoludní sa väčšina zhromaždila pred hangárom pri bufete u Nema. Tamtarara, tiamtadada… Dráčik s Tatrou ohlásili TOMBOLU a s ňou i výherné čísla pod ktorými sa skrývali pekné ceny. Sváko pozval záujemcov na našu ďalšiu akciu pri klubovni, takzvanú náborovú stredu.
No i tak jedna rybka ešte stále chýbala.. Áno, hádate správne všetkým nám chýbal NEMO. Nebol však ďaleko skrýval sa na lúke. Bolo ho len treba nájsť, kto však nájde a prinesie strateného Nema prvý? Deti sa rozutekali po lúke, alebo niektoré sa len tak šimrali okolo, kto sa však nebojí pobehnúť i ďalej a je rýchly, ten mal vyhrané.. S Nemom dobehla k Palme Včielka z 8. Včielkovského oddielu. A tak vďaka nej mal vyhrané i NEMO, keď sa ocitol v bledomodrých vodách oceánu s ostatnými rybami. Za to si Včielka vyslúžila okrem obdivu i pekné veci:) Keďže nám počasie prialo a cítili sme sa príjemne, ostali sme ešte na lúke. Chamurapi niektorých naučil nové hry, alebo sme pokračovali v ostatných aktivitách.. Až kým nenadišiel čas všetko, zbaliť, dojesť, odviesť a ísť.
Každí mravček v mravenisku je taký malý, robí si svoju činnosť, ktorá sa zdá taká malučká, a predsa spolu mravce dokážu urobiť veľa – jedno krásne mravenisko v ktorom môžu bývať.
Ďakujem všetkým ktorý tento nápad vymysleli (Sváko) a všetkým ktorí neváhali a priložili ruku k tomuto peknému dielku. Ahojky Černoško