AKO SME SA VYDALI DO KRAJINY FANTÁZIE A SNENIA….

VEDELI STE, ŽE PODĽA TOLKIENA DETI VO SNE ODLIETAJÚ NA MESIAC ???

………ak nie, tak čítajte ďalej!!!!!!!!!!!!!! Prišiel 16. október a s ním dlhoočakávaný prvý oddielový výlet tohto šk.roku…na (ne?)šťastie už od rána pekne krásne pršalo, no aj tak sa medzi nami našlo niekoľko odvážlivcov : Sunny, Paťa, Keya, Černoško, Andra, Tatra a ja. Chvíľu sme sa len tak schovávali na zastávke a potom sme sa vybrali schované už pod dáždnikmi do Bibiany. Výstavy tam boli rovno 2 – Nebo a Zem a Labyrint snov. V prvej sme si mohli popozerať rôzne znaky na kameňoch, a zakúsiť drsný, ťažký materiál Zeme a prechodom cez zrkadlovú bránu sme sa dostali do neba, kde všetko je svetlé, jemné, oválne a ľahké. Dobre sme sa vybláznili na rehabilitačných loptách a pobrali sme sa ďalej, do labyrintu snov. Prešli sme rôznymi sieňami, niekde sme zazreli nače nočné príšerky, videli sme svoje krásne biele zuby:), prešli sme mesačnou krajinou, vyskúšali sme si bábkové kostýmy, zahrali sme si divadielko, prešli sme zrkadlovým labyrintom a pohojdali sme sa na indiánskych lapačoch snov…..
Bolo skvelé zacítiť závan snov a detskej bezstarostnosti práve v tento upršaný deň….kto pri tom s nami nebol, môže ľutovať!!!!!!!!!!!!!!!! Potom sme išli ešte do klubovne na čajík a domov….
Rada by som Vám ešte napísala zopár myšlienok, ktoré nás sprevádzali celým labyrintom…. …možno aj vy zakúsite kúsok krásy snov 🙂

Sny sú rôzne ako cesty životom. Nie vždy tá najkrajšia a najjednoduchšia cesta ukáže správny smer.

Všetko krásne, čo človek vytvoril, sa zrodilo z predstavy, všetky naše diela sú ovocím snívania.

Každý z nás sníva, no nie všetky sny si pamätáme. Padáme do prázdna, lietame, utekáme, stretáme príšery, ale i seba…

Sny môžu byť zjavením. Vtedy vidíme rôzne obrazy. Iba ,,svetlom snívania“ objavíme ukryté obrazy, ktoré sa nám v snoch často zjavujú.

Verím v budúce splynutie sna a skutočnosti do absolútnej reality surreality.
(André Breton)

Sny môžu byť filmom, v ktorom vidíme sami seba. Môžu byť aj divadlom, keď sa hráme sami so sebou.

Sny sú niekedy únikom pred realitou. Nevymeňme sen za realitu. Premeňme sen na skutočnosť. Snívajme s otvorenými očami.

Sen je bludisko, ktorým blúdime sami v sebe. V sne sa stretávame sami so sebou tak, ako sme sa ešte nevideli.

Mávate pri zaspávaní pocit, že padáte do prázdna?
Sníva sa vám, že padáte do nedozernej hlbočiny?
Skúste si to i teraz!
HOP!

Lapač snov vymysleli Indiáni. My si ich vešiame nad posteľ. Pred zlými snami nás chránia korálky, dobré zostávajú v pierkach.

Ak sa mal Indián pre niečo dôležité rozhodnúť, vyšiel na vysoký kopec alebo sa spustil do hlbokej priepasti. V samote čakal na sen, aby mu vyjasnil, čo má robiť.

V snoch často ľudia hľadali a hľadajý posolstvo bohov, veštbu, proroctvo, znamenie.

Biblickému Jákobovi sa snívalo, že na zemi stojí rebrík, ktorý horným koncom siaha po nebo. Po rebríku vystupovali a zostupovali anjeli. Vtom sne sa mu prihovoril Boh.

Poďte, opustime spolu pevninu bdenia a nechajme sa unášať na vlnách snov!!!

Snívajme teda čo najviac!!! Nech nás vlny snov unášajú ďalej a ďalej…
Ovečka

Pridaj komentár