Renesancia po Maďarsky 2. časť

Pred týždňom si si mohol prečítať prvú časť našich zážitkov z medzinárodného skautského tábora Renesančná Európa. Tak, ako sme na konci článku sľúbili, dnes prinášame druhé časť nášho rozprávania. Ak sa chceš dozvedieť, ako sa v Maďarsku splavuje Dunaj, ako vyzerá miestny skanzem a ďalšie zaujimavosti, tak čítaj ďalej. Utorok 6. 7.

Ráno po nehorázne krátkých raňajkách sme išli do nám už známej dedinky Dunabogdány. Po krátkej a nečakanej búrke a dievčenských chaosoch s rozložením posádok do lodiek sme sa úspešne nalodili a vyrazili na dunajské rameno. Počasie sa umúdrilo a slniečko začalo svietiť až príliš. Tak sme nasadili opaľovacie krémy, slnečné okuliare a pádlovali sme ďalej. Po hodine a pol pádlovania, keď už všetci tajne dúfali v koniec, nám Nandi, vodca maďarských skautov, s úsmevom na tvári oznámil, že sme v polovici našej cesty. A tak sme pádlovali, pádlovali, pádlovali až sme sa ocitli v cieli výletu, mieste, kde sa rameno Szentendrei-Duna oddeľuje od hlavného toku Dunaja. Najedli sme sa, zahrali si vodné frisbee a futbal. Ani sme sa nenazdali a nastal čas odchodu. V trochu zmenených zostavách sme naskákali do lodí a úsek, ktorý sme proti prúdu pádlovali približne 2 hodiny, sme po prúde zvládli za 20 minút. V dedine mali niektorí, presnejšie povedané niektoré z nás pocit, že im chýba Aupark, a preto museli južanskí bratia mierne zmeniť program. Mali sme 30 minút na nakupovanie. Tutimu to nestačilo, na autobus dobehol doslova „5 minút po dvanástej“, našťastie že vodič autobusu bol taký milý, že na neho počkal. Večer sme pripravili program na táborák, ktorý mal celkom úspech.

Streda 7. 7.

V stredu ráno sme ako obvykle vynechali rozcvičku a prvá vec, ktorá nás prebudila zo snov, teda okrem budíčku, bol nástup. Tam sme sa dozvedeli, že doobeda budú dielne a poobede dáke prekvapko. Tak sme sa teda po raňajkách, ktoré ako obvykle tvoril chlieb (ten sme mali vždy minimálne 2 krát denne), vybrali ku jednotlivým aktivitám. Mali sme na výber medzi vyrábaním výrobkov z cesta, sadry, alebo alobalu, výrobou sviečok a stromčekov šťastia a vyšívaním dečiek. Po obede prišlo dlho očakávané prekvapko v podobe kúzelníka, ktorý nám predviedol tzv. fekete mágiu (v preklade čiernu mágiu). Musím uznať, že ako zabávač nemal chybu, kde komentáre na jeho predstavenie zo strany slovenských skautiek nenechali dlho Slovákov bez úsmevu na tvári. Večer bola skúška odvahy, ktorá bola naozaj zaujímavá. Mohli sme ísť po dvojiciach, alebo sami a zdolávali sme rôzne nástrahy typu prechod cez tunel, zľanovanie a stratenie sa v lese, kde sme párkrát nenašli alobalové šípky ukazujúce smer. Po návrate sa už šlo spinkať.

Štvrtok 8. 7.

Ráno sme sa zobudili, najedli, urobili hygienu a išli sme do dediny na autobus s ktorým sme sa mali odviesť do dediny Szentendre – Sv. Andrej kde sme mali navštíviť skanzen. Myslím, že sme sa museli aj ponáhľať, ale to neviem úplne na isto, lebo tam sme sa ponáhľali veľmi často. Keď sme nastúpili na autobus, tak nám George povedal, že nám kúpi zmrzlinu, ale zas sa musíme ponáhľať… Keď sme vystúpili z autobusu, tak sme museli ísť ešte dva kilometre pešo – vo veľkom teple a k tomu v extra „priedušných“ skautských košeliach! Tie sme si na šťastie pomocou „kúzelníkovho“ triku vymenili za normálne tričká! Keď sme došli konečne do toho skanzenu, tak nám George kúpil zmrzlinu a my sme sa mohli pokukať po celom skanzene, mali sme rozchod na 4 hodiny. V skanzene boli rôzne aktivity, napr.: robenie syra, perníkov…! Dalo sa tu aj dobre najesť lángošov, však Aťka? :). Ešte pred tým nám Soletka povedala ,že budeme mať rozchod a budeme môcť nakupovať, tak na to sme sa všetci veľmi tešili (ženská časť výpravy).O 16:00 sme sa mali stretnúť pred hl. vchodom. Samozrejme, že sme to stihli a boli sme tam skôr ako väčšina južanov…a potom nastal veľký šok!!! Povedali, že nakupovať sa NEBUDE!!! No, proste strašné! Ale našťastie sme potom išli nakupovať do Tahi, no aspoň dačo… Nechápem tí južania nemajú potrebu nakupovať!!! No, po tom čo sme došli do tábora sme, neviem čo presne robili, ale určite sme jedli, určite bol oheň a nástup!

Pokračovanie o týždeň.

Andra, Černoško, Double L, Kero, Keya, Ľuba, Maťa, Tatra a Rozum

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *