Ak chceme poznať princípy skautingu, jeho posolstvo a myšlienku, musíme sa pozrieť na jeho dejiny. Od roku 1907, keď skauting oficiálne vznikol, uplynulo veľa času a mnoho vecí sa zmenilo. Skauting však stále plní svoje poslanie a drží sa svojich princípov

Začiatky

V roku 1911 sa Anton Benjamín Svojsík vydal na cestu do Anglicka, s cieľom zoznámiť sa s novinkou mimoškolskej výchovy – skautingom. To sa mu podarilo. Po návrate domov začal so švagrom D. Stránským prekladať knihu Scouting for boys. Na jeseň 1911 založil prvú skautskú družinu, zloženú zo žiakov žižkovskej reálnej školy, kde pôsobil ako pedagóg. Družina chodila na výpravy do pražského okolia, hlavne do Prokopského údolia. Chlapci boli nadšení zo skautingu. Svojsík chcel skautingom rozšíriť sokolskú výchovu. Začal prednášať, písať články do novín. Vo februári 1912 vydal brožuru Český skaut a v máji knihu Základy junáctvi. Sokol však neprejavil o skauting záujem, preto Svojsík založil skautský odbor vo Zväze českých spolkov a priateľov pre telesnú výchovu mládeže v Prahe.

V lete 1912 sa Svojsík spolu s trinástimi chlapcami vydal na prvý skautský tábor. Pešo putovali štyri dni až dorazili na malebnú lúku uprostred Orlovských lesoch, neďaleko Lipnice nad Sázavou. A čo bolo náplňou tábora? Ráno rozcvička, cez deň stavanie táborových stavieb, cvičenie orientácie podľa hviezd a mapy, signalizácia, pozorovanie zvierat a stopovanie, výuka prvej pomoci, rôzne hry, výlety do okolia a na hrad Lipnica. Večer mávali táborový oheň.

Postupne vznikali skautské oddiely v mnohých mestách a mestečkách. Na jar 1913 sa konal kurz pre činovníkov. V septembri bol v Prahe postavený ukážkový skautský tábor pre verejnosť. 15. júna 1914 sa skauting stal samostatným spolkom s názvom Junák – Český skaut. 15. januára 1915 vychádza prvé číslo časopisu Junák. V tom istom roku po prvýkrát mali tábor aj skautky. Počas prvej svetovej vojny skauti pomáhali Červenému krížu, organizovali zbierky oblečenia a peňazí pre vdovy a siroty.

Skauting v medzivojnovom období

Skauti sa aktívne podieľali aj na založení prvej Československej republiky, v Prahe zorganizovali skautskú poštu, ktorej úlohou bolo doručovať, dôležité správy, dopisy a telegramy medzi členmi Národného výboru a novými štátnymi úradmi. Pri tejto príležitosti bolo vydaná prvá skautská známka na svete, ktorá bola súčasne prvou československou známkou.

Postupne začalo vznikať mnoho skautských organizácií, aby sa zabránilo ďalšiemu deleniu skautských organizácií, vznikol Zväz Junákov – Skautov republiky Československej. O vzniku organizácie bol informovaný T. G. Masaryk, ktorý skautom venoval vyšívanú vlajku. V marci 1919 vynikol prvý slovenský skautský oddiel v Žiline. Na prvom skautskom Jamboree v Londýne sa zúčastnilo aj 9 skautov z Československa.

V júli 1922 sa v Paríži konala medzinárodná skautská konferencia, bolo založené Medzinárodné skautské bratstvo (dnes sa používa názov Svetová organizácia skautského hnutia – WOSM), Zväz Junákov – Skautov republiky Československej bol zakladajúcim členom. Nasledujúci rok sa konala prvá Lesná škola. Po vzore Jamboree sa v Prahe konali Tábory slovanských skautov. Zúčastnilo sa ich 15 000 skautov z Československa, Juhoslávie, Litvy, Lotyšska, Anglicka, Francúzska, Rumunska, Maďarska a Rakúska. Na tento tábor nadväzoval ďalší v Poľsku, ktorý sa konal o štyri roky neskôr. Československí skauti požiadali o usporiadanie 4. Jamboree v Československu. Bohužiaľ táto žiadosť bola zamietnutá.

V roku 1938 zomiera zakladateľ československého skautingu A. B. Svojsík. Zväz junákov, skautov a skautiek republiky Československej sa zlučuje s Junákmi voľnosti, Katolíckymi skautmi a Švehlovími junákmi – 22. januára vzniká nová organizácia Junák – ústredie skautskej výchovy. Rozpadom Československa prichádzajú zlé časy pre skautov. Najskôr je zakázaný na Slovensku, namiesto skautov vznikla Hlinkova garda, neskôr aj v protektoráte Čechy a Morava. Skauti v ilegalite rozvíjajú svoju činnosť naďalej. V máji 1941 vznikol Zväz Československých skautov vo Veľkej Británii. Skauti sa aktívnej zapájajú do boja proti fašizmu. Skaut Ján Kubiš sa zúčastní atentátu na Heydricha, pri ktorom zomiera. Na konci vojny boli popravení piati skauti za odbojovú činnosť. Na ich pamiatku skauti nosia kamene na kamennú mohylu na horskom hrebeni Ivančena v Beskydách.

Skauting za socializmu

Niekoľko mesiacov má skauting 250 000 členov. Skauti pomáhajú pri obnove vojnou zničenej republiky. V lete 1946 navštívila Československo svetová náčelníčka skautiek lady Olave Baden-Powell. Po februárovom komunistickom prevrate v roku 1948 boli do vedenia skautingu dosadený členovia komunistickej strany, ktorí mali za úlohu zlikvidovať skauting. V roku 1950 oficiálne zaniká skauting.

V období Pražského jara 1968 je skauting oficiálne povolený – 29. marca 1968 zahajuje svoju činnosť. 20. júna vychádza nulté číslo časopisu Skaut-Junák v náklade 180 000 výtlačkov. Cez prázdniny sa koná mnoho skautských táborov po celej republike. 23. a 24. novembra sa v Prahe koná 3. skautský snem. O týždeň neskôr sa v Bratislave koná snem Slovenského skautingu. Z politických dôvodov skauti nesmú požiadať o členstvo v svetových skautských organizáciach. Počas nasledujúceho roku sa skautská činnosť rozbehla naplno. Na skautských táboroch sa zúčastnilo viac ako 50 000 detí. Zorganizovali sa aj Lesné školy, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 400 vodcov a vodkýň. Komunistická strana postupne zahajuje likvidáciu skautingu. Rozbieha sa diskreditácia skautingu v tlači. V auguste 1970 prestali vychádzať skautské časopisy Junák a Junácky činovník. 2. októbra je skauting oficiálne zrušený. Veľká časť oddielov pokračuje vo svojej činnosti v iných organizáciach – Červenom kríži, Turistických oddieloch mládeže a iných. Mnohé ďalšie pracovali bez organizačného zaistenia.

Vývoj po novembri 1989

Po „Nežnej revolúcii“ bol skauting oficiálne povolený. Rozbehla sa činnosť mnohých oddielov a zborov po celej republike. 13. júla 1990 boli československé skautky prijaté do WAGGGS, o šesť týždňov neskôr boli skauti prijatí do WOSM. Na Jamboree v Kórei v roku 1991 sa zúčastnilo 6 skautov z Československa, z toho jeden zo Slovenska. Od septembra 1990 sa každoročne koná víkendové stretnutie skautov a skautiek v bratislavských lesoch pod názvom Bratislavské skautské dni. Zánikom ČSFR stratili český a slovenský skauti členstvo v medzinárodných organizáciach a museli o členstvo znovu žiadať.

Na Jamboree v Holandsku v roku 1995 sa po prvý krát zúčastnil kontingent zo samostatnej Slovenskej republiky. V roku 1995 začína vychádzať časopis Médium, skautský časopis určený najmä pre skautských vodcov a roverov. V dňoch 26. 6. až 5. 7. 1998 sa v Revíštskom Podzámči neďaleko Žarnovice konal Eurocor 98, stretnutie skautov a skautiek v srdci Európy. Eurocor nadväzoval na tradíciu Táborov slovanských skautov usporiadaných v roku 1931 v Prahe, na podobné slovanské jamboree, ktoré organizovali v roku 1935 poľský skauti a na stretnutie Fénix 1997, ktoré sa konalo v Prahe. Hlavnou myšlienkou bol slogan „Spojme srdcia v Európe“. Zúčastnilo sa na ňom 1175 skautov zo Slovenska, Českej republiky, Poľska, Ukrajiny, Ruska, Holandska, Veľkej Británie, Nemecka a Maďarska. V roku 1999 začína vychádzať ďalší celoslovenský skautský časopis s názvom Skaut, ktorý je určený najmä pre mladších skautov a radcov skautských družín. V tom istom roku získal Slovenský skauting plnoprávne členstvo vo WOSM aj WAGGS.

V súčasnosti (2019) má Slovenský skauting viac ako 7000 členov organizovaných v takmer 300 skautských oddieloch.

Spracoval Tomáš Tkáčik podľa knihy „Cestou k pramenům – historie skautingu v obrazech“, časopisu Eurocor news číslo 8, a podľa oficiálnych údajov Slovenského skautingu.