Toto nebude tak celkom o skautskej akcii, ale snáď Vás to naláka na návštevu veľmi krásneho miesta…A zároveň napíšem čo-to o tom, čo tam každý rok zažívajú Žabky, ktoré tam majú v lete zvýšenú migráciu.
Najprv prednášku, alebo zážitky ? No dobre, je mi to jasné. 🙂 Ale pripájam ju na koniec ! Všetko sa to začalo v škole (Učte sa a nebuďte hnilí, nikdy neviete, či v tej škole neprídete aj k nejakej užitočnej informácii…:-) ). A síce jednou sympatickou slovenčinárkou na Gercenke, kam kedysi chodili spolužiačky Tatra a Elza. A táto pani bola v kontakte s ochranármi opravujúcimi mlyn v Kvačianskej doline. Funguje to systémom tzv. strážnych služieb, ktorí v mlyne strávia týždeň až dva, sprevádzajú po ňom turistov, predávajú pohľadnice, letáky o mlyne či mapy alebo zuby z pôvodného mlynského kolesa a majú na starosť dobrovoľné príspevky, ktorými ľudia prispievajú do pokladničky – domčeka pred mlynom. Podmienky sú pre niekoho dobrodružné, pre iného romantické – civilizácia tak cca 20 minút (rýchlou chôdzou), na varenie (i spanie) pec (plus pôvodná chlebová pec), bez svetla (iba sviečky – jediná elektrická lampa začala byť funkčná tento rok), zato s latrínou, potok fakt že studený…K tomu treba prirátať nádhernú prírodu (tú zelenú farbu trávy a lesa treba vidieť !), krásne zážitky s rôznymi ľuďmi, ktorí sú tam takí iní a zaujímaví, pokoj a úplne inú realitu, ako je tá v meste…No pre nás niečo ideálne.
Tak aj tohto roku : v zložení Tatra, Andra, Černoško, Elza, Pajo/Sváko (každý prišiel na pol týždňa a vystriedali sa ) a trojmesačná mačka Mimi sme si užívali pokoj, výbornú Elzinu kuchyňu (pečené kuriatko, slivkové gule) a Černoškove koláče jedna báseň, výdatný spánok, zaujímavých (aj tých menej zaujímavých) turistov, miestneho pána farára, ktorý je mladý, vynikajúci rečník a vnímavý človek, žblnkot vody (btw, my silné ženy sme svojou šikovnosťou pri spúšťaní kolesa celkom odrovnali inak neodrovnateľného ochranára Pedra, čo je zážitok na celý život .) A týmto chválim aj našich statných chlapcov za ich pracovitosť za ochotu pomôcť so všetkým.
K mojím zážitkom patrí, ako sme napájali premoknutých českých turistov mätovým čajom, počúvali rozprávanie p. farára o Svorade, kde sa dá v hmle stratit tak, že môžete zomrieť, zvukovo zaujímavá hra na austrálsky nástroj didjeridoo (počuť to v noci na temnom mieste, podám olympijský výkon v behu ), Miminka, ktorá sa ráno tak super motala okolo nôh…9 dní naozaj nie je dosť…
No a tá prednáška :
Kvačianska dolina je súčasťou Chočských vrchov na Liptove, a spolu s blízkou Prosieckou dolinou patria medzi najkrajšie časti Slovenska. Dolina si udržala svoj pôvodný ráz kvôli tomu, že má veľmi strmé svahy, vďaka čomu nikdy nebola hospodársky využívaná. Pre svoju zachovalosť a jedinečnosť bola Kvačianska dolina v roku 1967 vyhlásená za štátnu prírodnú rezerváciu (dnes Národná prírodná rezervácia).
Napriek rezervácii je však „Kvačka“ obývaná – a síce jej časť Oblazy, kde sa na riečke Kvačianke nachádzajú dva mlyny, postavené v prvej polovici 19. stor. – horný „gejdošovský“ a dolný „brunčiakovský“. Každý z mlynov kedysi patril jednej z okolitých dedín (horný – obci Sviňarky (dnes Malé Borové) a dolný Veľkému Borovému). Tretí mlyn, majetok ďalšej z okolitých dedín Huty, bol z ničený pri povodni v r. 1913.
Dolný „brunčiakovský mlyn“ je dnes majetkom Slovenského zväzu ochrancov prírody a krajiny, horný, klasifikovaný ako kultúrna pamiatka, je, ak sa nemýlim, v správe štátu.
Zaujíma nás práve dolný mlyn, na ktorom od konca sedemdesiatych rokov (kedy bol v dezolátnom stave) intenzívne pracujú dobrovoľní ochranári – od roku 1985 sa na mlyne v letných turnusoch striedajú strážne služby z ich radov kvôli stráženiu objektov a usmerňovaniu turistov, ktorých je na mlyne stále viac. Od roku 1995 je dolný mlyn znova obývaný aj cez zimu. Práce na rekonštrukcii mlyna stále pokračujú, momentálne je tou najvýraznejšou funkčné mlynské koleso (mlyn kedysi fungoval najmä ako píla na drevo, patrí k nemu unikátny gáter na spracovanie dreva), ktoré na mlyne zabezpečuje i elektrinu. Viac info tu.

Pa, Soletka